Gréckokatolícky kňaz, ktorý sa stal vďaka odvahe, ľudskosti a neoblomnej viere pevným pilierom nádeje pre všetkých aj v tých najťažších časoch socializmu. Jozef Tóth sa osobitým prínosom zaslúžil o duchovný rozvoj východného Slovenska. Počas života neustále prejavoval hrdosť za rodný kraj. Za kňaza gréckokatolíckej cirkvi ho neverejne vysvätili v roku 1969 a celých dvadsať rokov tajne pripravoval v katakombálnej gréckokatolíckej cirkvi adeptov na kňazstvo. Po novembri 1989 sa podieľal na zakladaní Gréckokatolíckej bohosloveckej fakulty UPJŠ v Prešove. V roku 1992 sa Jozefovi Tóthovi dostalo veľkej pocty, keď mu pápež Ján Pavol II. udelil hodnosť Monsignor. Počas života získal množstvo významných ocenení a titulov, no ako sám hovoril, za najväčší životný triumf považoval byť dobrým človekom. Jozef Tóth svojím životným príbehom svedčí, že na všetko, čo život prináša, od radosti až po bolesti, sklamania i víťazstvá, treba hľadieť Božími očami.