Jedna z najvýznamnejších osobností košickej histórie. Človek, ktorý prežil monarchiu, dve svetové vojny a všetky slovenské štátne zriadenia i režimy je ikonou svetovej chirurgie. Stál pri prvej úspešnej operácii poraneného srdca na Slovensku. Za zásluhy v mozgovej angiografii bol prizvaný do nominačného procesu pre udelenie Nobelovej ceny za medicínu. Zaslúžil sa o vznik a rozvoj transfúznych staníc na Slovensku, vznik stredných zdravotníckych škôl a významnou mierou sa pričinil aj o vznik košickej lekárskej fakulty, kde sa stal prvým dekanom. Jeho prínos pre slovenskú transfúziológiu pripomína od roku 2007 ocenenie – medaily profesora Jána Kňazovického udeľujú slovenským darcom krvi, pričom ide o najvyššie možné ocenenie pre bezpríspevkových darcov. Okrem nových generácií lekárov vychoval profesor Kňazovický viacero odborníkov v oblasti chirurgie – bol zakladateľom tzv. košickej chirurgickej školy. Počas svojej 67-ročnej chirurgickej praxe uskutočnil vyše 20-tisíc operačných zákrokov. Aktívne operoval do veku 85 rokov a poslednú operáciu viedol ako 90-ročný. Vitálny bol až do posledných dní, ako 93-ročný sám zlyžoval Chopok. Zahynul pri dopravnej nehode 20. augusta 1987 vo veku 93 rokov.