Jeho život bol úzko spätý s pôsobením v najvyšších inštitúciách Katolíckej cirkvi vo Vatikáne. Zároveň sa priamo pričinil o pozdvihnutie náboženského života, návrat slobody a obnovu cirkevných štruktúr po páde komunizmu aj v Košickej arcidiecéze. V roku 1985 sa stal prefektom Kongregácie pre evanjelizáciu národov aj kancelárom Pápežskej Urbanovej univerzity. Bolo to po prvý raz v dejinách, keď sa Slovák dostal na čelo jednej rímskej kongregácie. Následne ho pápež vymenoval za kardinála. S tým súvisí ďalšie prvenstvo. Do vatikánskej histórie sa zapísal ako doposiaľ najstarší člen kolégia kardinálov. Svojím naplneným životom významne ovplyvnil historický vývoj v Košickom kraji. Napriek medzinárodnej kariére spočinul v rodných končinách, jeho telesné pozostatky sú uložené v krypte pod hlavným oltárom v Dóme sv. Alžbety v Košiciach. Pamiatku človeka otvorenej mysle a láskavého srdca si prichádzajú uctiť pútnici z celého Slovenska i zahraničia. Ešte aj po svojej smrti tak reprezentuje región, s ktorým ho celý život spájala veľká vďačnosť.